Choď na obsah Choď na menu
 


Nové mesto,nové všetko

20. 3. 2011

Sťahovanie

Lila bola odjakživa normálna baba: mala svoje kamošky, milovala sladkosti, mala záľuby ako napr. voleyball, učila sa na 2,bola zamilovaná do ôsmaka...nuž toto všetko trvalo len do 5-tej triedy. Keď mala Lila 11 rokov rozhodli sa jej rodičia, že sa budú sťahovať a tak keď mala Lila 12 rokov a dokončila 5. triedu sa to všetko pomaly začalo: pomaly sa balili, Lili sa lúčila s kamošmi a navždy dala zbohom svojmu idolovi ôsmakovi Filipovi. A zrazu...bolo to tu, predali byt a už sa aj sťahovali...Nový dom bol úžasný, priam dokonalý! Mesto? Luxus! „Bude to perfektné!“ radovala sa Lila ,a aj keď nebola spočiatku natešená ,že sa sťahujú, teraz to bolo inak. Prišla do svojej izby, otvorila notebook a napísala e-maily svojim trom naj kamkám a začala sa vybaľovať. Večer za ňou prišla sestra a opýtala sa: „Všetko v poho?“ –ou zrazu sa o mňa stará moja 15 ročná sestrička- pomyslela si Lila a odpovedala: „Hej!“ a ona nato: „Už si bola vonku?“ „Vybaľovala som sa“ ostalo ticho a Wanda odišla „A ty?“ zakričala Lila za ňou. „Idem sa vybaľovať“ zakričala a Lila to brala ako súhlas. -Je to tu super, ale niečo mi tu chýba, neviem prečo- pomyslela si Lila. „Lilinka večera“ zakričala na ňu mama.“Oki, ale to Lilinka si si  mohla odpusťiť!“ zahučala Lila. „Lila!“ to už nebolo príjemné –radšej nech mi mama hovorí Lilinka, než otec hnusne Lila!- pomyslela si a už bežala dole na večeru. Hneď keď sme si sadli za stôl začali nás rodičia s Wandou doslova spovedať: „No tak ako, Wanda, máš tu už kamošov, a čo chalani???Lili ,ty si bola doma nie? Wanda a aké to tu je?“ „Dobré“ utrúsila Wanda, ale ja viem čo si myslela a to –tebe poslednému by som o tých chalanoch rozprávala-  Ale mňa na tej vete niečo upútalo a to slovo „kamoši“ ! Práve to bolo to, čo mi tu chýbalo...do konca prázdnin si ich nejako musím nájsť a začnem s tým hneď zajtra. Mňa sa rodičia na nič potom už ani nepýtali, vedeli, že som sa celý deň vybaľovala, ja sa totiž musím ešte stále hlásiť! Išla som do izby a chatovala som. A potom? Potom som išla spať, nooo ešte dobrú hodinu som nemohla zaspať, veď je to tu všetko tak nové...

                                       Nedeľa

Ráno som sa zobudila a začala som sa obliekať. Rifle, tričko a k tomu pohodlné connversee by mali stačiť! A môžem ísť...,ale počkať, môj plán som nedomyslela do konca- rodičia ma samú von nepustia a aj tak to tu nepoznám a bojím sa tu ísť sama von! A ešte aj po meste, či to je dedina??? Tak som sa pekne-krásne dala späť do pyžama a išla som sa naraňajkovať, no ešte predtým som si zapla chat a pozrela aj e-maily. Moje drahé kamošky nepísali. Na chate bola jedna nová správa „Čaf!“, bol to nejaký –Kubo342- tak som len zo srandy odpísala „Ahoj“ viac sa s ním nemienim zapodievať! Na raňajky som si dala jogurt s musli, vlastne bola hore iba Wanda, ktorá sa nenápadne vytrácala z domu a nechala na stole lístok, na raňajky si zobrala čokoládu a namiesto pozdravu povedala „ak niečo cekneš ,tak uvidíš“. Oki mne je to fuk, čo si dáva na raňky, vlastne som dostala tiež chuť na čokinu, tak som si zobrala...Wanda sa spokojne usmiala a odišla. Čokoládu som si zobrala k sebe do izby a ešte raz išla na chat. WoW, jedna nová správa, asi odpísala kamka Petra! No bol to opäť Kubo „Ako sa máš?“ preboha, prečo sa o mňa tak zaujíma? Nechcela som mu odpísať, ale odpísala som: „Dik, dobre, ale prečo sa pýtaš? Ak ti ide o tú foto v profile, to je Madonna a nie ja, ale to asi vieš J...“ Do profilu som si nikdy nedávala osobné údaje, kamoši, ktorý to chcú vedieť to vedia, ak nie osobne sa ma spýtajú. Jediné čo tam je pravdivé a vyplnené je moje krstné meno, vek a oblasť v ktorej bývam. Hehe, mám tam ešte Galantu ,zmenila by som to, ale vlastne ani neviem kde sa nachádzam. Klikla som si na jeho profil: Jakub Fiser,13 rokov, býva v dakej Ravane a na foto je fešák, neviem či je to on, ale vypadá na 13.Zrazu 1 nová správa, jasná páka, že Kubo342. písal: „Nejde mi o fotku, ja mám svoje foto, škoda, že bývaš až v Galante, mohli by sme sa stretnúť.“ PAKO! „Nie, nemohli“ odpísala som mu, to že už nebývam v Galante som mu zatajila...zase správa, Jakub: „Škoooda“, ja ho kašlem, kamošky nepíšu a hentomu už neodpíšem. Vypla som PC a čítala som si v posteli. Našim sa už uráčilo vstať a tak som zišla dole, totiž už som počula, že sa rozčuľujú: „Wanda už aj išla, ani sa nenaraňajkovala „Už? srandujú, že? Sú 2hod. poobede! „Dobré ráno“ pozdravili ma. „Ráno by som už nehovorila, je 14:00 a raňajkovali sme vločky, keď vy toľko vyspávate“ „Lila!“ zhúkol na mňa otec. Ten má tendenciu na mňa hučať či akože čo? „Pôjdeme dnes von?“ povedala som, v nádeji, že si nájdem nových kamošov, i keď s rodičmi je to beznádejné...aspoň dačo.!.“Možno“ povedal otec, „Možno to tu pôjdeme omrknúť“ dodal. No jak ich poznám, tak až večer. Sadnem za PC. Jupí, mám e-mail od kamarádky Jany- píše: „Ahoj LiLi, ako sa mi tam máš? Zdá sa, že dobre, jak sa tak pozerám na ímejl, ktorý si mi poslala...máš tam už kamky? a čo chalani, už si vybalená? J nevideli sme sa len 3 dni a to mi už neznesiteľne chýbaš L!Peťa nepísala, má zaracha na počítač, o týždeň ti napíše, nezabudni na nás. Budeme si aj chatovať, hej? Nezabudni na nás! Pozdravuje ťa celá galantaaa!!! J“ Jasnačka, typická Jana, chalani a kamoši, to je jej, stále by sa niekde flákala. Preto Peťa nepísala, má zaracha na PC, chúďa. Ešte jej odpíšem a vypnem počítač...naši ma už volajú von, to je super! Dám si na seba to oblečko zrána! Fúha, vonku je pekne, opýtam sa teda otca: „Sme v meste či na dedine?“ „Prvá dedina za mestom, vlastne mesto je pol kilometra“ super, mesto je blízko „Slušná dedina“ odpoviem mu aj napriek tomu, že sa na nič nepýtal. „A ako sa to tu volá?“ zamieša sa do nášho rozhovoru mama. „Ravana“ odpovie jej otec bez zaváhania! Super, aspoň si to budem môcť zmeniť v profile na chate...moment, Jakub alias Kubo342 býva v Ravane! No tak na chate si nič nezmením. Dúfam, že ho tu nikdy nestretnem, aj keby on ma nepozná... „Miláčik, vidíš tú veľkú žltú budovu? Tam začína mesto, v nej bude Lili chodiť na voleyball“ prekvapil nás zrazu otec. „Volleyball, aj tu? Super moc ti ďakujem!“ vyhŕkla som a objala otca. Voleyball bol odjakživa mojou záľubou, to je super, že aj tu s ním môžem pokračovať! Aj si nájdem kamošky...“Začneš zajtra, alebo o týždeň? Nástupy sú vždy v pondelok“ „Zajtraaa!“...moment, zajtra je pondelok, tak to už o týždeň nastupujem do školy a o tri týždne mám narodeniny,13!Jak neskutočne to utieklo, celé prázdniny! Najskôr sme predali byt, dobalili posledné veci, a včera ráno sme prišli SEM!!!A je po prázdninách...O siedmej večer sme prišli “domov“. Vonku sme sa aj najedli, aj sme poznali super mesto, naše mesto. Zapla som si počítač- na e-maili NIČ! Pozrela som sa na chat a-9 nových správ! Otvorila som 1.,písala Maťa, moja tretia naj kamka z voleyballu: „LiLi, PLS vráť sa nám, voleyball je bez voleyball je bez teba v koncoch! Tvoja Martinqa“ Odpísala som jej „Mati, caf, je tu supeeer, ale chýbkate mi a ako sa má môj Filipko? (vieš tá moja tajná láska)Zajtra tu nastupujem na volejbal ,pozdravujem Lili... J“ otvorila som 2. Peťa! „Lili! Ahoj, sorry, že som tak dlho nepísala, ale mám zaracha na PC, teraz som u Janky a som na jej PC o týždeň ti budem už pravidelne písať. Petuškááá-maňuškááá“  odpísala som „Peti, to je v poho, som rada,že si sa ozvala,zatial PáPáPá,potom kecneme cez skype :D “ 3.bola od Kuba: „Odpíš mi!“ 4.bola zase od Kuba: „Urazil som ťa?“ 5.Kubo: „Ak hej, prepáááč“ 6.Naozaj prosím, odpíš!“ 7.“O 2 týždne mám 14,nejdeš na oslavu???“ Ďalšie 2 som už ani neotvárala, boli od Kubo342. A teraz akože čo? Neodpíšem mu? Odpíšem! : „Milý Jakub, ja bývam v Galante a to je do Ravany iste ďaleko. Neurazil si ma, ale ja si s tebou nechcem písať, tak mi prosím nepíš ani ty,oki? Ďakujem, nie že by som si s tebou nechcela písať, ale vlastne nie nechcem! Nevidím v tom cenu- nepoznám ťa a ani neviem poriadne, že kto si . . . maj sa Lilien!!!“ To, že som sa presťahovala sem- do Ravany som zatajila, no a čo, snáď mi ten pako už nebude písať. Mama na mňa hučí, idem spať !!!

                                 Pondelok

 

Ráno som pre zmenu ja vstala neskoro. Mama a otec robia krik, lebo Wanda zase odišla von. Ja idem dnes 1.x na volleyball, idem si dať dole raňky! „Ahoj mami“ „Čo budeš na raňajky? Snáď nie kekse jak tvoja sestra!“ „Dám si chlieb“ „Dobre“ „O koľkej mám ten voleyball? O dvanástej?“ „O tretéj!“ „Aha, no trošku vedľa“ po raňajkách som vybehla hore do izby a zapla PC. Email- nič, chat- nič! Odľahlo mi, Kubo nepíše. Išla som na hry a asi 3.hod. drtila. Pozrela som na chat, či neodpísala Maťa! Panebože...Maťa nie, ale Kubo ANO! Píše: „Milá Lilien, načo si potom na chate? Cez čet sa ľudia spoznávajú a píšu si! S úctou Kubko342!“ Ty kokso, aká irónia. Šak ja mu dám: „Milý Kubo, ja viem načo sa chodí na chat. Ja si tu píšem, s ľuďmi a kamoškami, s ktorými nemôžem byť tak často ako by som si predstavovala...A určite nerobím to, že si vyhľadám hocikoho a otravujem ho do nepríčetna. Aj ja budem mať o 3 týždne 13,ale určite ťa nepozvem na oslavu- nepoznám ťa! So všetkou úctou LiLík J!“ To by malo stačiť...alebo nie? „Lilinka, pomaly sa obliekaj“ „Oki“ Ach mama mi zase povedala Lilinka...doma mi to ani tak nevadí, ale vždy mi vadí ak mi povedia Lila –nenávidím to! Radšej nech mi hovoria Lilien, alebo hovado, alebo čo, len prosím ne LILA! Zbalila som sa na voleyball a už sme aj išli. Síce je to len 10 min. pešky ,išli sme autom. „Ahoj“ pozdravila som keď som vošla do šatne. „Čau!“ odzdravili ma baby zborovo. Vedela som to, na voleyball chodili vždycky super baby! Veď o tom svedčí aj moje 5-ročné priateľstvo s Maťou ! Pomaly sme sa premiestnili do telocvične. „Toto je Lilien Swanovová a má 12 rokov...“ „O 3 týždne bude mať 13 a prisťahovala sa sem až z Galanty...oci, my sme sa už zoznámili“ doplnila nášho trénera Adriana, ktorá je podľa slova “oci“ jeho dcérou! Začali sme rozbehaním, potom nasledovala rozcvička, voleyball a strečing. Tréningy budú 3x do týždňa: pondelok, stredu a piatok. Našla som si pár kamošiek, ale neviem prečo sa mi vždy prihovárajú tie, čo sú mi najmenej podobné. Napríklad Adriana, ktorá je presný opak mňa: má blond vlasy, je priveľmi štíhla, rada sa učí, neviem prečo...A ja? Ja mám hnedé vlasy, som dosť pri sebe a neznášam školu! Ja hľadám babu- kamošku, ktorá sa mi bude čo najviac podobať, či už po vnútornej, či vonkajšej stránke. Aj v Galante, som mala prevažne také kamošky, i keď Adrika vypadá celkom v poho baba! Doma som išla na PC,Adriana a Laura ma odprevadili domov. Oou! Správa od Jakuba na chate „Milá Lila, ty síce kecáš cez chat s kamošmi, ale ja tu kecám s cudzímy kamošmi! Hovorí ti dačo skype alebo e-mail? Ja si tu hľadám baby a kamošov. Choďte na skype a nezaťažujte svojimi hovadinami ostatných, ok? S láskou Kubinko...!“ Tým slovom Lila to teda definitívne pokašlal! „Milý Jakub, ty teda hovoríš, že som ťa niečim zaťažovala? Ja si so svojimi kamkami píšem správy a nevypisujem na nástenku -Kto ma chce? Som SEXY chalan!- a nevypisujem cudzím ľudom narozdiel od niekoho- od teba! A tebe hovorí niečo slovo alebo web „zoznamka“? Ak nie,odporúčala by som vygoogliť. A už mi nepíš, s nenávisťou Liliena...a choď do riti! Asi toľko...!“ Tak a nech si trhne! Idiot!!! Vypla som PC a išla sa navečerať, tuším som tu aj pribrala ,už mi aj odpadla chuť...Potom som išla spať. Naši čakajú Wandu, chcú sa s ňou „vážne porozprávať“ ,no vidím to skorej tak, že o 15min. to vzdajú a obaja zaspia. A ešte si čítam, po tajme s baterkou v ruke, pod perinou. Á už počujem : „Ja to kašlem, nechám jej lístok na posteli, nech mi ráno nejde z domu!“ „Máš pravdu, je to tak“ súhlasí mama, z toho zaľúbeného románu mi je už na grc, idem radšej spať!

                                Utorok

Ráno som si zapla PC a...1 nová správa! Jasnačka, že Jakub „sorry ,tak ja už ti nikdy nenapíšem ! „Fajn!“ odpísala som mu. Dnešok bol podobný ak včera, až na to, že som nebola na voleyballe. Rodičia sa pohádali s Wandou a tým pádom aj so mnou, pri obede a teraz obe sedíme ofučané vo svojich izbách. Proste NO COMMENT! Vraj ja som stále na PC a Wanda sa fláka po meste...a akože čo tu máme podľa nich robiť, keď nás sem dobrovoľne- nasilu presťahovali? Ja som na PC, alebo si čítam ,ak by som mohla, tiež by som sa motala po obchodoch a pod. Veď tu nemáme žiadnych kamarátov, aspoň ja nie!!! Tak čo tu máme robiť??? Som len doma zavretá z rodičmi, tak jasné, že som na PC, veď sú prázdniny o chvíľu nám začína škola a potom akože čo ?Zapla som Pc, nech ich aj šľak trafí, hneď som o tom napísala Maťi ,proste som sa s tým “blbým osudom“ potrebovala dakomu zveriť...,bola ONLINE a tak mi aj hneď odpísala... „Ahoj LiLi, tie baby z volejbalu majú ale šťastie, a z hentých si nič nerob, mne zas zobrali mobil, že vraj mám vysoké účty...Maj sa a nejako to tam preži...Maaťaaa J!“ supeeer, Maťa vedela vždy skvelo povzbudiť! Išla som na mail, nikto nepísal, ani Janka,čo ma dosť sklamalo.I šla som teda na hry a hralaaa. Večer ani neviem, že ako som zaspala s knižkou v ruke...

                                     Streda

Tááák a je ránečko. Zobudila som sa až o 10:30,sakra ako len budem vstávať do školy? Neviem! Hneď som zapla PC ,aj tak na mail mi nikto nepísal. Ale na chate mám 1 novú správu od Petri! : „Awojky ,už nemám zaracha na počítač ,tak ako sa mi tam máš? Hm...Hm...Hm...?Ja som chorá ,veď aj preto mi rodičia predčasne zrušili zaracha J...aspoň som ti mohla napísať. Zatiaľ PáPáPá Peťa!“ No super, že sa ozvala ,ale chúďa je chorá...Vypnem PC a idem za našimi ,že už som hore , to že som už bola na PC radšej zatajím! „Už si hore?“ spýta sa ma mama „Už?“ odpoviem jej na otázku otázkou „Už“ „Otec je v robote?“ „Ano“ „Chvalabohu!“ „Čo?“ „Nič!“ viem, bol to dosť chabý rozhovor matky s dcérou ,ale po včerajšku... „Už nebuď urazená!“ „Nehovor ,po tom ako ste nám včera s Wandou naložili?“ „Máte robiť tak, aby sme vám nemuseli nadávať“ „To je jedno!!!“ vyhlásila som a išla som do izby- samozrejme na PC a na hry. Hrala som TETRIS & POKER. Sú to super hry. Mama prišla do izby: „Sorry ,ale mám rozohranú hru.“ povedala som „Lila!“ to ma naštvalo „Áno mamka?“ opýtala som sa jej „Lila okamžite s tým prestaň a poď so mnou von! Pomotáme sa po meste a o 2 hod. ti začína voleyball“ „Nooo ,mala by som byť na počítači aby som dodržala váš  včerajší slogan –Na  všetko kašleš, celý deň si na počítači a chatuješ a hráš alebo čo tam robíš...-taaakže: nikam nejdem a budem na PC!!!“ „Lilinka...“ „O.k., už sa aj oblečiem!“  O pár minút neskôr už sedíme v aute a ideme do cukrárne. Boli sme aj v obchodoch a dokonca mám aj nové tričko! ... To je super, keď mi budú dávať tričká a brať ma sem, tak ani na PC byť nemusím!!!  Na voleyballe bolo super,15.septembra máme zápas ,čo je taktiež superské! Došla som domov, zapla PC a mám email od Jany. Píše, že vyhrali zájazd do Vancourvu pre 5 osôb. Ide tam celá jej rodina, ale 5. miesto je voľné, či nechcem ísť. Napísala som „nie, ďakujem“ naši by mi to nikdy nedovolili. Tá sa ale má, odchádzajú 1.novembra! Na chvíľu ma napadlo, či by nemohla ísť Wanda, totiž Erik (Janin starší brat) s ňou chvíľu chodil, ale keď som si spomenula, že sa nedávno rozišli, hneď ma tá myšlienka prešla. No a čo, naši by jej to tak či tak nedovolili. A tak som k tomu „nie ďakujem“ do emailu ešte pripísala „naši by mi to nikdy nedovolili, aj keby som veľmi chcela ísť“ klikla som na odoslať a išla som sa  potom navečerať a...a spať!

 

                               Štvrtok

Ráno som si zapla PC a zapla som chat. Aha, niekto si ma chce pridať do priateľov ! Boli to Adrika a Laura z voleyballu, okamžite som ich potvrdila. Potom som si asi hodinku písala s Adrikou! Je v poho, ale sme dosť rozdielne. Išla som sa dole naraňajkovať. Vysvitlo, že Adrika chodí do tej istej triedy ako budem chodiť ja a tak sme sa dohodli, že zajtra po voleyballe pôjdeme k nej domov. Ešte musím obmäkčiť rodičov...Po raňajkách som si išla upratať izbu. Lepšie povedané som všetko nahádzala pod posteľ. A už ma aj volajú na obed, úžasné, celé doobedie zabité “upratovaním“. Pri obede som nenápadne nadhodila tému –volejbal- no nikto sa nechytil, takže s obmäkčovaním budem musieť počkať do večere. Furt kecali s Wandou o „rizikách dospievania“ také hovadiny, že nemá sama chodiť von a pod. Wanda trpezlivo prikyvovala a počúvala a po obede sa zdvihla a povedala: „Oci, dnes je 30.,mala by som dostať svoje vreckové!“ Otec jej dal tých 15eur a rovno dal aj mne mojich 10 eur. Super! „Idem si za to kúpiť ten top!“ „Už ich chceš minúť?“ „Prečo nie? Čaute!“ Sranda...práve sa s ňou bavili o tom, že nemá sama chodiť von, ona prikyvovala a zrazu si vypýta vreckové a zmizne! Supernááá...! Išla som do izby a zapla chat. Písal Kubo! Veď už mi sľúbil,že nebude písať! „Si Lilien Swanová!“ a poslal mi moju vlastnú fotku (!). Odkiaľ ju len bože má? Budem ho ignorovať! Ďalšie 3 hod. som strávila na PC a kecala som s Peťou, už sa pomaličky lieči. Áno, presne tak až 3 hodiny...Idem si čítať „Lilinka, večera“ aha, mno tak nejdem. „Idem a som Lili“ zakričala som. Zišla som dole po schodoch. „Kde je otec a Wanda?“ spýtala som sa prekvapene. „Ani sa nepýtaj, Wanda sa ešte nevrátila a otec ju išiel hľadať!“  „A skúšali ste jej zavolať?“ „Nedvíha!“ zrazu sa mi niekto hore ozval na skype. „Päť minút?“ pozrela som sa tázavo na mamu, pretože ten zvuk tiež počula. „Dve“ povedala mama a ja som už bežala do izby. Bolo tam „Jakub Ficer“ Žeby ten Jakub? Určite! Sakra, aj skype na mňa má!!! Ignorovala som to a zavolala Wande. Prekvapivo- dvihla! „Wanda, kde si?“ „Preboha, prečo ma otravuješ? V meste, v obchodoch!“ „Otec ťa išiel hľadať, je večera!“ „To je už akože koľko hodín?“ „Pol ôsmej!“ „JuJ, hneď aj idem domov, diky, že si  mi zavolala, oni mi volali, nedvihla som, ahoj“ „Pá a pohni“ Zase mi volala Kubo na skype, počkala som kým to dozvoní a potom som sa rýchlo vypla z netu. „Lili, už je osem minút kričala mama a tak som sa išla navečerať, no lepšie povedané dovečerať...“ Kto volal?“ opýtala sa ma mama „Peťa“ zaklamala som jej! O tom ,že mi volal Kubo som jej nepovedala a o tom ,že mi dvihla Wanda už vôbec nie. S Wandou som volala mobilom a Kubo mi „volal“ na skype! „Dúfam, že nebudeš mať veľký kredit!“ „Mami, to bolo cez skype! A to sa teoreticky neplatí!!!“ „Teoreticky?“ „Pletíš len za internet a to je pomerne lacné.“ „Pomerne?“ „Mami, máme Wi-Fi a to je jedno či som hodinu, alebo 10 na nete, za mesiac platíš rovnako a nechytaj ma za slovíčko! Dobrú chuť!!!“ „HeH, aj tebe zlatko !“ „Aha a čo nového je doma?“ To že som volala s Peťou nebolo zas až teké klamstvo, veď som s ňou poobede 3 hodiny volala. A tak som jej predložila dosť informácii, až moc na tých 8 minutiek, ktorých som bola v izbe...Zrazu otvorila Wanda dvere a skríkla „Čaute!“ Doma je určite strááášne rada! Určite si cestou vymyslela aj super výhovorku. „Mami, LiLi ahojte! Jaj vy už večeráte? Idem na WC, hneď prídem...“ Mlčky sme s mamou dojedali a mama sa jej už chystala riadne vynadať, keď v tom Wanda vtrhla do kuchyne a začala vysvetľovať: „Kde je oco? Viem, idem strašne neskoro, ale bola som si kúpiť ten top a potom...idem na wecko!“ o 2 min. prišla „No potom ma začalo bolieť brucho a stále ma preháňalo a tak som sa zastavila v každom bufete a reštike po ceste. Sorry, ale nemohla som ani zavolať, lebo sa mi vybil mobil a...chcela som si aj požičať, ale ten starý dedko ma obvinil ,že mu ho určite ukradnem, prepáááč!!!“ „Wanduška moja, to je v poriadku, ocko ťa išiel hľadať a už ti je dobre? A ten zlý dedko, čo by si kradla, veď ti nie je ani 16!Poď,odvediem ťa do izby!“ vyhlásila mama. Pche, tá si to ale vie zorganizovať! Išla som hore do izby čítať si a po piatich stranách som zistila, že vlastne ani neviem, že o čom čítam. Myslela som na Kuba, na jeho sexy fotku na chate a na to ako si zistil moje kontaktné údaje... Otec prišiel domov, že ju nenašiel a keď mu mama povedala, že už je hodku doma začali sa strašne hádať, mama mu vyrozprávala, že čo sa stalo, potom sa zkľudnil, no potom sa začali vadiť ešte viac, potom s tým prestali...Pozrela som sa na PC, nikto nepísal. Čo už, ale vlastne našťastie, ani Jakub! Išla som za Wandou do jej izby a povedala som jej: „Ten top mi niekedy žičneš!“ „Ty, máš len 12!“ „O mesiac 13!“ bránila som sa. „Ne, fakt dik, že si mi brnkla“ „Nabudúce im radšej ber mobil“ „Hm...“ „Už bláznila, ale ak budem niekedy potrebovať super výhovorku, viem kde sa hlásiť“ „Tak to teda hej! Nejdeš si so mnou pozrieť tento román?“ „Ne-e, ale dik, dobrú noc“ „Dobrúúú!“ a išla som spať- no ešte som hrala hry na PZP!

 

 

                                     Piatok

Ráno, keď som vstala vládla doma úplná pohodička. Wanda doma ráno kecala o svojich „nechutných žalúdočných problémikoch“. Poobede mi zase volal Jakub na skype!!! Ignorovala som to. Na voleyball ani nejdem, pretože ma bolí hlava jak koňa a ... a tak! Ľahla som si do postele a čítala som si. Potom som bola na počítači a “volala“ /cez skype/ s Adrianou.: „Kde si bola?“ „Sorry ,ale som doma, lebo ma bolí hlava, ani k tebe nebudem môcť ísť, možno zajtra!“ „Prepáč, ale ja idem na víkend k babke...“ „Aha, tak nič, nevadí...“ „Ale vadí, počuj urobíme to následovne: ja si ťa v pondelok o štvrť na osem vyzdvihnem pred tvojím domom a pôjdeme spolu, okik?“ „Oksík“! „Napíš mi na chat tvoju adresu, ok? A v nedeľu večer sa ešte spojíme, hey?“ „Jasnačka, tak pá a dixy“ „V poho, pá!“ To snáď ani možné nie je, stále mi volá a vypisuje ten Kubo342. Musela som si dať režim OFLINE, aby ma neotravoval ! Serem na neho! Ale odkiaľ vie, že sa volám Lilien SWANOVÁ??? A odkiaľ má môj skype? A moju fotku!?! Napísala som na e-mail Janke, šak mi už tak dĺho nepísala! Mama ma zavolala na večeru, až vtedy som si uvedomila, že som veľmi hladná a že som vlastne ani neobedovala! Už mi je dobre- hlava ma nebolí ! Naložila som si obrovskú porciu. Večer boli rodičia v kine a ja som išla s Wandou za jej partiou! Nemala som čo robiť a prekvapivo som zistila, že tam sú aj o rok mladšie baby ako ja a všetci (!) (chvalabohu) okrem mojej sestry fajčili. Áno, áno aj tie jedenástky. Ale ako rýchlo som odtiaľ zdrhala...Došla som domov a išla som spať!

 

                                  Sobota

Ráno som prekvapivo vstala o 7:02 a išla som na PC. Ano, môže sa zdať, že mám dooosť nudný život, ale verte mi, že v Galante to tak rozhodne nebolo! Asi pol hodku som hrala hry...a...dnes je už sobota, o 2 dni idem do školy! Zišla som sa dole naraňajkovať ,ale veľmi skoro som zistila, že je prázdna chladnička a tak som sa vrátila do izby a dočítala knižku. Naši vstali pomerne skoro- je 9:30 a už vstávajú. Zavriem oči, akože spím. No veď predsa musia ísť nakúpiť a na vysávanie, upratovanie...nemám zrána naozaj chuť!!! To je taká naša rodinná “tradícia“- vždy v sobotu upratujeme náš “bordelík“ J Keď som počula buchnúť dvere naši si akože „šuškali: „Miláčik, dáš mi pusinku?“ „A kám?“ „Á Peťo, nerooob“ „Poď!“ a zavreli sa do spálne...á...to je tak nechutné, ani nechcem vedieť, že čo tam robili ! FUJ!  Aspoň, že nakúpili. Zišla som dole a dala som si musli. O hodinu vyliezli celý vysmiaty. „Ahoj, zlatko jak skoro si vstala...!“ „Skoro? JE 11 hodín“ „Aha, nooo...ehm“ „Čo si dáš na raňky?“ ozval sa konečne aj otec. Jáááj, jak to ja neznášam, keď sa mi chce /aj Wande/ podobať a používa naše tieto tínedžerské výrazíky... ! „Díky, ale už som jedla“ „LoL“ zamlela pre zmenu mama! Veď preboha ani nevie, že čo to znamená, tak načo to používa??? Je trápna... „Dnes neupratujeme?“ „Prídu obe babky, takže nie, cestujú odvčera“ „Čo???“ vyštekla som „No hej, ROFL“  Mama zase použila teens- ROFL . –TúTúTú- ozvalo sa z dvora „A sú tu TIXI“ zašumel otec, no zbohom, ale je to XIXI ! Utekala som sa prezliecť hore do izby...Jedna moja babka, mamina mama je senza! Typická babka: aj ma ochráni, občas mi vynadá, má ma strašne rada, vždy je na mojej strane a nadáva so mnou na učiteľov...A tá druhá? KATASTROFA!!! Je to matikárka, posadnutá školou, v kuse mi nadáva a riadi mi život...Ale obe naraz sme ich ešte v byte/v dome nemali. Zídem dole, aspoň ich privítam... „Vitaj mami, ahoj Viktória“ „Mama, Linda nazdar“...tak ich vítajú naši rodičia- mesiac sme ich nevideli. A ako privítali babky mňa? Nasledovne!: „Ahoj Lilík, ako sa máš? A a čo chalani?, potom podebatujeme!“ tak ma samozrejme privítala mamina mama- Linda...a teraz Viktória- stará krava, čo si nechá hovoriť Viki! Meno Viki, to je v poho, ale veď má 69 rokov! „Lilien, poď, hneď prídeme dole, len mi ukážeš pokiaľ si z matematiky...A ty, Zlatica mi láskavo hovor Viki,  ano?“ to pohotovo zareagovala na to, že jej moja mama povedala –Ahoj Viktória- ale ja som sa nechcela ísť učiť ani za nič „NIE! Sú prázdniny, nikam nejdem!“ „Ale ja som učiteľka a ty ma poslúchaj“ a...a musela som sa podriadiť. Po prvý raz sa mi zdalo, že moja mama je na mojej strane a súcití so mnou, keď som odchádzala s obývačky...Do 15:30 sme sa učili, zabitá sobota, no potom našťastie prišla domov Wanda a od 16:05 do 21:00 sa učila s ňou. Ja som zatiaľ kecala s mojou babkou doslova o všetkom!!! S Lindou J Wanda vyrazila o 21:30 na žúr a ja som išla o 22:50 spať, dovtedy sme sedeli v “obyvke“ a rozprávali sa...aj s rodičmi. Babka sľúbila, že nás čoskoro opäť príde navštíviť. Wanda nebola doma a tak som si mohla prakticky vybrať, že ktorá babka bude spať v mojej, a ktorá vo Wandinej izbe. Pani učiteľka sa hneď hrnula do mojej izby, no hneď som to zatrhla a moja babina vedela o čo ide a tak mi pomohla, Wande to môže byť jedno, s kým spí, keď dôjde o 03:30 ráno, alebo kedy „Viki, vieš je by som strašne rada spala s tebou, ale Wanda mi vravela, že by potrebovala ešte niečo vysvetliť z matiky a...“ „A že ona čoskoro dôjde...“ doplnila ma babka „No tak to je samozrejmosť, a hovor z matematika a nie matika, Lilien, ano?“ „Anoooo“ „Aj tak by ste už mali spať a nebyť tak hore, ja som tvojho otca dávala do postele už o 20:00...“ozvala sa “Viki“ „Hm...“ My sme s babkou kecáááli do ,no aj do 3-tej ráno...A ona? Nech si na Wandu len čaká. Aspoň mi tu nikto nechrápe a neprdí! Práve som rozprávala o tom ako v noci prdí, babička sa tak rozrehotala, myslím, že niekedy ma má radšej ako Wandu. No tak toto bol super deň. No keď odmyslím tú matiku ...Tak a som spokojná! Dobrú nocJ!

           

                                       Nedeľa

“Ráno“ už babky odchádzali. Je 5 hod. ráno. Wanda ešte nie je doma...Rýchlo som dala pusu babke Linde a darček, čo som jej vyrobila! Ona mi dala tiež pusu a obrovský darček,ráno si ho odbalím. Moja babka musela spať len 2 hodinky! Šak aj ja,ale ja to idem dospinkať...Zobudila som sa až teraz- o 12:31 a rozbalila som si môj darček.Bol tam len lístok a na ňom stálo: „Miláčik, asi si čakala niečo viac,ale neboj, nie je to také maličké ako sa zdá! Vlastne myslím,že som ti tímto splnila jeden malý sen. Je to na tvoje narodeniny...a za tých 20 eur si dačo kúp. A tá 100 eurová poukážka?Tá je do zverinexu! Choď na túto adresu a tam je zverinex,v  ktorom máš rezervovaného papagája podľa vlastného výberu za 30 eur a za zvyšních 70 si kúp v tom zverinexe pre neho výbavu.Nemáš zač,tvoja babka Linda, 100000000000000000000000000000000000000000000000000000000 pusiniek,ľúbim ťa!V tej obrovitánskej krabici bola ešte tá poukážka a lístok s danou adresou!Mať papagájika,to bol môj sen,ja ju faktiš milujem!!! Idem jej hneď zavolať a poďakovať!Dala mi ten naj darček k narodkám!!!To je suprskéééJ! A čo som dostala od “babky“ Viki? Tá mi podala do ruky 90 eur a povedala „NA!“no akože úžasné...Viem,môže sa zdať,že ju nenávidím,ale je to tak,keby ste ju poznali...Potom som sa išla naraňajobedovať.Mali sme rybu FÚJ! Zajtra si pôjdem po môjho “papouška“,naši neboli nadšený,ale keď videli 100 eurovú poukážku nenechajú prepadnúť,no nie?Babka to urobila perfektne!Dnes som si užívala prázdnin,bola som na kupku/kúpalisku s Laurou,bola som na PC,skypovala s kamkami...Večer som sa ešte spojila s Adrikou a dohodli sme sa ohľadom zajtrajška.Super! Idem spať. A zajtra škooooláááá L!!!

...postupne dopíšem...

Bola by som rada akby si nekopčila,pretože to je len & len môj príbeh,vymyslení a písala som ho dlho a sama...ale URČITE nekopči bez zdroju,alebo klikačky BY ROXY!!!

 Your image is loading...

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

dalsie diely?

(tera, 30. 9. 2011 14:56)

skvely clanok mozem sa spytat kedy budu dalsie diely???

Prosím ďalšie diely

(sašíí, 23. 8. 2011 16:17)

Dobré to je... teším sa na ďalšie diely, keď ich pridáš... ak sa smiem spýtať kedy budú?:)

inak kedy budú dalšie dieli ?? :)

(Faint, 29. 3. 2011 15:55)

super článok!!

(ViKá, 24. 3. 2011 17:24)

aj ja som sa nedávno sťahovala :D

..............

(miša, 24. 3. 2011 16:52)

skvely clanok

pekne

(Faint, 21. 3. 2011 13:57)

Super príbeh trošku podobný môjmu ale na začiatku si to písala ako keby to rozprával rozprávač a potom už len ako 2 os .. singuláru :D no nič :) snažila si sa